Obec
Napriek neľahkým klimatickým podmienkam obec je obývaná od 16. storočia. V súčasnosti tu žije viac ako 1.300 obyvateľov.
Okrem nádhernej prírodnej scenérie, ktorá pripútala srdcia svojich Ždiaranov, sa obec stala dynamickou a modernou, aj vďaka svojej výhodnej polohe v blízkosti hraničného prechodu do Poľska (13 km) a ceste do Popradu (32 km). Dôležitými krokmi, aby sa Ždiar ďalej rozvíjal, boli postupné aktivity obecných zastupiteľstiev, ktoré sa pričinili o rozvoj individuálnej bytovej a ďalšej výstavby s komplexnými inžinierskymi sieťami.
V roku 2000 uplynulo 410 rokov od najstaršej dochovanej písomnej zmienky o našej obci (1590). Nové tisícročie nás pobáda k tomu, aby sme zhodnotili skutočnosť - dal a má dať, aby sme poro
vnali to, čo nám dali naši dedovia a otcovia a čo sme my dlžní našim deťom.
Obecné symboly
Historickým symbolom Ždiaru je cirkevný motív. Keďže je tunajší kostol zasvätený Navštívenia Panny Márie, symbolom obce sa stal tento biblický výjav. Na zachovanom pečatidle obce z roku 1809 je na pažiti stojaca Panna Mária s gloriolou okolo hlavy a vedľa nej je sv. Alžbeta bez glorioly. Kruhopis pečatidla znie: SIGILLUM POSSESSIONIS ZSDIAR ANO (!) 1809. Odtlačky tohto pečatidla sa našli na archívnych dokumentoch z rokov 1855 - 1872, uložených v štátnom oblastnom archíve v Levoči. Obec pečatidlo používala až do začiatku nášho storočia. Neskôr, tak ako prevažná časť slovenských obcí, používala nápisové pečiatky.
Ždiar mal už v 50. rokoch záujem používať erb. Tvorbou erbu pre obec sa už v roku 1957 zaoberal pražský grafik Radek Kuneš. V tejto dobe neohol navrhnúť cirkevný motív zachovaný na historickej pečati obce. Preto vytvoril novotvar: červeno - strieborno štiepený štít, na ktorom je priečne postavená sekera. V červenom poli nad poriskom bol strieborný plesnivec.
Po roku 1989 sa obce začali vzdávať týchto novotvarov a uchádzajú sa o obnovu historických symbolov. Ždiar požiadal o vytvorenie erbu Prof. PhDr. Jozefa Nováka, DrSc., významného slovenského heraldika, tvorcu mnohých publikácií o obecných, mestských a rodových erboch. Profesor Novák využil pri návrhu erbu motív Navštívenia Panny Márie. Panna Mária má ako matka Ježiša Krista najvýznamnejšie miesto medzi svätými. Jedinečné privilégium byť matkou toho, kto bol podľa kresťanskej viery Boh a Človek zároveň, tvorí základ zvláštnej úcty k nej. Sviatok Navštívenia Panny Márie sa na Slovensku oslavuje 2. júla, keď je v Ždiari odpust.
Erb má túto podobu: V striebornom štíte dve na zelenej pažiti stojace za ruku sa držiace svätice, z heraldického hľadiska pravá so zlatým prstencovým nimbom okolo hlavy, v striebornom rúchu a modrom plášti, ľavá v zelenom rúchu a červenom plášti. V tejto podobe je erb Ždiaru historický, heraldicky správny a umelecky pôsobivý. Takto zobrazenú Navštívenia Panny Márie nemá žiadna obec na Slovensku.
Flóra
Pestrosť rastlinstva v oblasti Vysokých Tatier je daná klimatickými, geologickými, geomorfologickými a pedologickými podmienkami. Rôzny geologický podklad s odlišnými pôdnymi typmi, ktoré sa na ňom vytvorili, bohato členený reliéf s rozdielnou expozíciou, sklonom a hĺbkou pôdy, ako aj klimatické podmienky, ktoré sa značne menia od úpätia k vrcholom štítov, to všetko dalo predpoklady pre vznik rozmanitých rastlinných druhov a spoločenstiev. Podľa celkového vzhľadu a celkovej nadmorskej výšky môžeme rastlinstvo začleniť do 5 vegetačných stupňov. 
V prvom submontánnom (podhorskom) stupni (do 800 m n. m.) sa nachádza poľnohospodárska pôda: lúky, oráčiny, pasienky a pod. Pôda je využívaná na pestovanie poľnohospodárskych plodín, rastú tu napr. snežienky, horce, púpavy, z drevín vŕby, smreky, javory, jarabiny.
Od 800 do 1550 m n. m. sa nachádza druhý montánny (horský) stupeň tvorený lesmi. Možno ho rozdeliť do dvoch podstupňov na montánny dolný a horný stupeň. Hlavnou drevinou v tomto stupni je smrek, nachádzajú sa tu i jedľa, javor, jarabina, v menšom množstve červený smrek či limba. Z rastlín tu môžeme nájsť napr. plamienok alpínsky, kamzičník rakúsky, prilbicu tuhú či čučoriedku obyčajnú.
Tretí stupeň subalpínsky (podhôľny) (od 1550 až po 1800 m n. m.) sa podľa prevládajúcej dreviny nazýva aj stupňom kosodreviny. Čím je nadmorská výška vyššia, tým je kosodrevina nižšia a rozvoľnená. Popri nej tu rastú napr. zvonček alpínsky, jastrabík alpínsky, či plesnivec tatranský.
Štvrtý alpínsky stupeň (hôľny) (1800 - 2300 m n. m.) je tvorený väčšinou bylinnými porastami. Z drevín sa v tomto stupni nachádzajú už len drobné kríčky, hojne sú zastúpené kvety napr. horce, zvončeky a i. Vegetačné obdobie je obmedzené na 3 - 4 mesiace.
Od 2300 m n. m. sa nachádza piaty subniválny (vrcholový) stupeň. Jeho podstatnú časť tvoria skalné steny a sute, so skromnou bylinnou vegetáciou a sprevahou nižších rastlín - machorastov, ale najmä lišajníkov. Vegetácia vyšších, t.j. cievnatých rastlín, je obmedzená len na malý priestor (škáry, pukliny v skalných stenách a sutinách a rôzne plošinky).
Fauna
Na živočíšstvo danej oblasti má vplyv nadmorská výška a v nadväznosti na ňu výskyt potravy. Už spomínané rastlinné pásma majú vlastné živočíšne spoločenstvá a vnútri týchto živočíšne druhy.
V dolnom pásme, v ktorom sa nachádza obec, sa miešajú lesné, lúčne, pasienkové a poľné druhy živočíchov jednak s tými, čo sledujú človeka a jednak s tými, čo prenikajú do hôr zdola. V pásme lesov prevládajú lesné živočíchy, (srnec, jeleň, diviak, líška, rys, medveď, vlk, tetrov, hlucháň, veverice).
Horná hranica lesa, ktorá kedysi siahala prirodzene o 100 až 200 m vyššie, bola umelo stlačená človekom tak, aby ustúpila holiam, lúkam a pasienkom, hlavne kvôli chovu oviec. Do pásma kosodreviny a limby vystupujú lesné živočíchy a až sem zostupujú subalpínske a alpínske živočíchy. V pásme alpských lúk a brál žijú napr. kamzíky, svište, orly, výry, hraboše.
Kontakty na Obecný úrad (alebo cez menu Info/Obecný úrad)